Vitajte na feelfree !Blog o konzervách na tuniaky

Špinavá kravata

Publikované 27.09.2016 v 18:19 v kategórii Príbehy, prečítané: 67x

 Stála pred zrkadlom a jemne dotvárala umelecké dielo. Dlhé blond vlasy mala voľne rozpustené cez pravé rameno. Očné linky čiernej farby ešte viac prehlbovali dojem kráľovnej krásy. Pery našpúlila ako pri bozku a naniesla krvavo červený rúž. „ Dorothy si hotová?“ ozvalo sa z dolného podlažia. „Áno, vezmem si veci a môžeme vyraziť.“ Anna už netrpezlivo čakala pri dverách rodinného domu, ktorý mal svoje najlepšie roky dávno za sebou. Húpala sa z nohy na nohu a každú chvíľu jej pohľad padal na malé zlaté náramkové hodinky „ No tak, nechcem meškať, sľúbila som, že prídeme na čas!“ Skôr než to stihla dopovedať zo schodiska nad ňou sa ozvalo jemné klopanie podpätkov. Spoza rohu schodiska sa zjavila Dorothy, pomaly a opatrne schádzala dole schodmi. Anne vypadli slová. „ Si – si jednoducho nádherná sestrička.“ Vydralo sa jej pomaly z úst. Dorothy oblečená v čiernych obtiahnutých šatách odhaľujúcich časť jej sexi nôh vyzerala naozaj okúzľujúco. Na starom vŕzgajúcom schodisku to vytváralo akýsi výjav dokonalosti medzi starými šedými tapetami. Jemne zvierala operadlo schodiska a venovala úsmev žene stojacej v chodbe pod ňou. „Ďakujem ti, tiež ti to veľmi pristane sis.“ "Všetci chlapi by vraždili už len pri pohľade na teba!" Venovala jej Anna ešte jeden kompliment a ihneď spravila niekoľko selfie na telefón. Anna vzala posledné osobné veci podala Dory kabelku a buchnutím zavrela vchodové dvere. S hlasným smiechom sa vydali po osvetlenom chodníku pod svitom mesiaca priamo k autu.

 Zastavili priamo pred vchodom luxusnej reštaurácie. Kým Anna stihla potiahnuť za kľučku dverí s prianím príjemného večera ich dokorán otvoril starý, spotený poslíček. Prebral kľúče od auta a ponáhľal sa otvoriť aj druhej mladej slečne. Červený koberec po ktorom spoločne prechádzali v nich vyvolával pocit celebrít. „Čo myslíš Ann ? Neviem či je najlepší nápad stretnúť sa s cudzími mužmi na takomto hriešne drahom mieste.“ Vypadlo z Dorothy pred masívnymi dubovými dverami tvoriacimi vchod do vnútra toho luxusu. „Uži si to sestrička, je možné že takýchto nóbl partnerov si len tak ľahko nenájdeme.“ Anna vždy bola tá, čo brala život s rezervou a nikdy sa nebála rozraziť dvere s hociakou príležitosťou. „Mám 25, neviem či sa chcem vydať za nejakého 42 ročného muža čo sa objavil niekde na Facebooku.“ Napomenula ju Dorothy s výčitkou v hlase práve v momente keď prechádzali dubovými dvermi.

  Anne zastala a v úžase sledovala luxus, ktorý sa šíril všade navôkol. Veľkú miestnosť osvetľoval barokový luster. Miestnosť bola zaliata svetlom a zlatými doplnkami. V rohu sedel pianista a jemne vyhrával na klavír, ktorý vydával sladké melódie. V kontraste so zlatým svetlom a červeným kobercom natiahnutým pomedzi stoly vyzeralo všetko až príliš dokonale. „Môžem vám nejako pomôcť dámy?“ vytrhol ich zo sledovania toho všetkého čašník v bielom smokingu a rukavičkách. „Áno, prirodzene. Máme tu stretnutie s pánom Blackom.“ Odpovedala mu Anna s úsmevom na tvári. „ Ráčte ma nasledovať dámy, pán Black aj so svojim priateľom už čaká.“ Čašník im gentlemansky poskytol svoje ruky ako oporu a odvádzal ich k stolu. Cestou sa k ním nikto ani neotočil avšak Anna sa tvárila akoby čakali každú chvíľu blesk z fotoaparátu nejakého paparazza, ukrytého na rohom. „Nepokaz to prosím Dory.“ Venovala svojej sestre veľavravný pohľad tesne predtým ako dorazili k stolu.

„Pán Black, vaše spoločníčky!“ oznámil čašník a od stola sa postavil upravený chlap s krátkym avšak dokonale upraveným strihom vlasov , prenikavými hlbokými očami a pedantne oholenou bradou na strnisko. Sako v sivej farbe s červenou kravatou mu dávalo už podvedome rolu lídra v kolektíve. Pobozkal ruky obom dámam a pomohol im usadiť sa. Dorothy si všimla prekvapenie spojené s nadšením v tvári svojej sestry. „Chcem sa poďakovať, že ste si našli čas na mňa a môjho priateľa. Pán Black im predstavil priateľa po svojej pravici, ktorý však pôsobil až príliš ležérne. Tí dvaja tvorili kontrast ako oheň a ľad. Daniel sa postavil, kývol do éteru a opäť zaujal svoje miesto na stoličke aby ďalej žmurkal na ženu pri vedľajšom stole. „ Ale vy ste predsa!“ nedokončila Ann vetu. „Pssst, prosím som tu inkognito. Ale ste bystrá slečna, nečakal som, že ma odhalíte.“ „Čože?“ oborila sa Dorothy na sestru s nechápavým pohľadom. „ Toto je predsa minister zahraničných veci Dory!“ pozrela sa na sestru s iskričkami nádeje v očiach Ann. Mala však pravdu. Dory sa ten muž zdal odniekiaľ povedomý avšak netušila kto to je a ani aký post zastáva. Politiku nikdy nevnímala a muži v nej jej prišli slizký ako ich predvolebné sľuby. „Okej bude to asi vtipné rande na slepo.“ Prebleslo Dory hlavou a niekde vo vnútri oľutovala svoje rozhodnutie zúčastniť sa.

  Večer plynul len pomalým tempom a Dory sa zdala byť voči hostiteľom veľmi prezieravá. „No tak slečna Dorothy, dajte si s nami aspoň jeden drink.“ Oboril sa na ňu pán Black. „ Nie, nie ale ďakujem.“ S úsmevom odmietla ponuku galantného muža. O to väčšie prekvapenie ju čakalo keď pred ňou pristál pohár s whiskey a čašník úškrnom precedil pomedzi zuby „Pre sladké sny.“ Dory nechápala tej poznámke no obsluhujúci už dávno odchádzal aj s prepitným od Blacka vo vrecku. „Tak na nás, sestrička!“ zdvihla pohár so zlatou tekutinou Ann a Pán Black ju nasledoval. Už nebolo cesty späť. Vo vzduchu nad stolom sa zrazili tri poháre a jemným cinknutím potvrdili Annine slová. Štvrtý pohár však ostal na stole. Daniel si nepripil a celý večer akoby len pozoroval mladé dievčatá užívajúce si trochu luxusu a úspešného mladého muža. Dory to prišlo divné no predsa do seba naliala zlatú tekutinu. Neznášala tvrdý alkohol, a jeho konzumáciu po malých dúškoch. S nepeknou grimasou položila pohár na stôl a hlavou sa jej hrnuli všetky škaredé slová čo poznala. Zrak jej však padol na dno pohára a biele skúpenstvo pripomínajúce nerozpustení prach. Venovala prezieravý pohľad na pána Blacka ten však len ďalej sedel a s úsmevom pozoroval dámy sediace oproti nemu. „ Som až prehnane paranoidná“ zahnala všetko zlé čo jej práve napadlo do kúta jej mysle... pokračovanie nabudúce

Komentáre

Celkom 0 kometárov

  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?