Vitajte na feelfree !Blog o konzervách na tuniaky

Špinavá kravata 2

Publikované 03.10.2016 v 15:00 v kategórii Príbehy, prečítané: 61x

Prešlo pár minút a na stole pred nimi sa objavilo ďalšia runda alkoholu a spolu s ňou aj úchvatný vysoký pohár. Anna sa nechcela tváriť prekvapene a tak si vzala malú lyzičku a opatrne okúsila slastné opojenie čo sa nachádzalo v pohári. Vložila kúsok do úst zavrela oči a ústa sa jej roztiahli do širokého úsmevu. V ústach jej vybuchla časovaná bomba a chuťové poháriky ani nestíhali vstrebávať všetky čokoládové chute. Mala pocit, že sa nachvíľku ocitla mimo reality a ľahko si povzdychla. Otvorila oči a jej pohľad padol na pána Blacka. Ten ju však už uprene sledoval a očakával jej reakcie. „Je môj obľúbený a myslel som, že by vám mohol chutiť“ venoval pár slov Anne. „Toto je ten najlepší čokoládový dezert aký som kedy jedla. Je to ešte lepšie ako extáza.“ Dorothy vedľa len prikývla. Anne sa pred očami začal odohrávať sled farieb. Nevedela odkiaľ sa vzali ani čo to má znamenať ale pomaly ju prepadávala obrovská potreba spánku. Jej viečka oťažievali. Pozrela sa na sestru a s prekvapením zistila, že jej hlava bola spadnutá na stole bez známok nejakého pohybu. Vo vnútri sa jej rozblikalo červené svetlo. „Čo, čo, čo to má byť?“ Pýtavo pozrela na pána Blacka no ten sa ďalej len usmieval a rukou zaborenou v strnisku čakal kým aj druhé dievča skloní hlavu na stôl. Anna už nevládala bojovať s niečím neznámym a hlava jej pomaly padala až kým sa dotkla ramena jej sestry.

Vyzerali opäť ako keby mali päť rokov. Nevinné mladé dievčatká spiace na sebe. Jedna podopierala druhú a ich sny museli byť veľmi hlboké. „Je čas!“ vyslovil pán Black zvýšením hlasom. Z kraja miestnosti sa priamo k ministrovi ponáhľali dvaja čašníci. Vzali dievčatá na ruky tak jemne ako len mohli. V ich očiach bolo vidieť strach z postavenia známeho- neznámeho muža. Prešli ku dverám do kuchyne avšak nikto z hostí nejavil žiadne známky znepokojenia čo sa to deje. Tretí čašník im ochotne otvoril a keď prešli zavrel za nimi. „Ďalšie chudery.“ Odvrkol sám sebe a vrátil sa k svojej práci. Vzadu za budovou už čakala dodávka kde Dorothy a Annu naložili. V nákladnom priestore boli na zemi len matrace a pár reťazí ku ktorým dievčatá pripútali.

Dorothy otvorila oči. Len veľmi pomaly začínala vnímať realitu okolo seba. Nevedela kde je a prečo leží na trasúcej sa posteli. Po pár chvíľach si uvedomila, že je v aute a zlatisté svetlo z reštaurácie je dávno preč. Studené putá na reťaziach jej chladili zápästia a cítila nepríjemné bodanie v hlave. Vedľa seba cítila parfém svojej sestry. „Anna vstávaj! Vstávaj niečo sa deje!“ Sestra pomaly začínala naberať vedomie a obzerala sa okolo seba. Premkol ju strach a po tvári sa jej začali valiť slzy. „Prepáč, všetko je to len moja vina Dory.“ Ospravedlňovala sa sestre a jej nárek začínal znieť až nepríjemne. „ Ak sa nemýlim tak nás práve uniesli. A my by sme mali vymyslieť čo urobíme.“ Okrýkla ju Dory.

Snažili sa spolu vymyslieť spôsob ako sa vyhrabať z tejto diery. Predsa ich v živote preskákali už toľko. Ich kabelky, mobily a všetky osobné veci však boli preč. Neostávalo nič iné len čakať, kedy auto zastaví a stane sa zázrak. Prešlo asi pol hodiny kým auto náhle zastalo. Dievčatá značne vystrašené sa túlili v rohu dodávky a počúvali hlasy zvonku. „ Ja to musím urobiť Daniel. Ak nie moje dcéry umrú. Dobre vieš ako dlho sme hľadali rovnakú krvnú skupinu a príbuzenský vzťah aby to ich telá mohli prijať. Dobre vieš koľko námahy stálo zohnať všetkých tých chirurgov a podplatiť ich aby takú operáciu vykonali bez potrebných dokumentov. Jednoducho ich musím zabiť.“ Znelo to šialene a Dory nechápala o čo ide. Premkol ju však pocit beznádeje že o pár chvíľ zomrie.

Dvere dodávky sa pomaly otvorili. Dievčatá zavreli oči pretože dovnútra preniklo svetlo, ktoré ich oslepovalo. Kým stihli zistiť čo sa deje do dodávky nastúpili dvaja muži. Dory pocítila tlak na ramenách zrejme od kolien neznámeho muža. Na hlavu jej nasadil čiernu masku cez ktorú nebolo nič vidieť. Surovo ju zdvihol za rameno a postavil. Dory premkla hrôza a začala na celé hrdlo kričať na svoju sestru. Už aj ona plakala a začínala cítiť, že v reštaurácií videla svoju sestru naposledy. Surové mužské ruky ju však ťahali von z dodávky a spod čiernej masky videla len malé úlomky svetla. Prešli asi sto metrov keď ju muž skopol na kolená a následne položil na studený nerezový stôl. „Nekopte a nekričte!“ Ozval sa hlas pána Blacka. Ona však nemala najmenší dôvod prestať vyvádzať. Cítili na sebe viac párov rúk. Držali ju pevne a jej sa nedalo vyšmyknúť. Cez zápästia a členky jej natiahli remene. Už nemohla spraviť nič. Stiahli jej masku a ona zažmúrila oči. Po chvíli keď sa jej zrak vrátil videla nad sebou veľké bodové svetla ako nad operačným stolom. Mala pravdu. Dory si uvedomila že leží na operačnom stole a okolo nej pobehuje tím ľudí. Ústa jej stihli prelepiť páskou kým stihla niečo povedať. Otočila hlavu a na ľavo od seba zbadala ešte jeden stôl. Pán Black zmizol a ona vedela, že druhý stôl je venovaný jej sestre. Bodalo ju keď videla ako jej sestru ťahajú nasilu k miestu, ktoré jej bolo určené. Pán Black však plakal. Obrovské slzy mu tiekli dole tvárou a spolu s nimi stekal aj pocit viny čo ho ťažil.

Dievčatá ležali priviazané s prelepenými ústami a neschopné pohybu. Medzi ne sa postavil pán Black. Jemne im pobozkal ruky a chrbty ich dlaní pokropilo niekoľko sĺz. „Prepáčte mi to. Keď vy zomriete oni budú žiť.“ Zajakavým hlasom predniesol a odišiel z miestnosti. Dievčatá len ležali a pozerali si do očí. Dvere miestnosti sa znova otvorili a dnu vošiel muž v bielom plášti. V rukách zvieral dve injekcie. „Tieto injekcie ukončia vaše životy dámy. Nie som tu preto aby som polemizoval či to tak má byť. Jednoducho mi zaplatili a aj moja manželka si zaslúži lepší život ako ten čo práve má. „ hodnotil situáciu a pomaly sa prechádzal pomedzi dievčatá. Po podaní tejto látky pomaly upadnete do bezvedomia a vaše telesné funkcie skolabujú bez nenávratného poškodenia čo tento prípad nutne vyžaduje. „ Nebudeme zaháľať najskôr vy slečna. Pozrel na Annu, ktorá už nemala silu vzdorovať a po tvári mala rozliatu maskaru. Ihla jej jemne vošla pod kožu telom sa začal šíriť pocit vnútornej horúčavy. Dory sa snažila kričať a kopať avšak nič nepomáhalo. Jej sestra sa na ňu len dívala a očami jej ďakovala za život strávený s ňou. Dory pukalo srdce keď videla ako sa z modrých očí pomaly vytráca život a ich jasne modrá farba sa mení na matnú. Doktor prešiel k Dory a zopakoval postup. Bála sa, že to bude bolieť no necítila absolútne nič. Len pocit ťažkej únavy po prebdenej noci. Vedela, že keď zavrie oči, urobí tak naposledy. Nič však nepomohlo a sestry ostali nehybne ležať na operačných stoloch s hlavami otočenými k sebe.

Pán Black sedel vo svojej kancelárií a fajčil. Ruka sa mu triasla a cigaretové nedopalky boli na celom stole. Pred sebou mal demisiu čo práve trasľavím podpisom potvrdil. Vedľa nej ležal ešte jeden prázdny papier. Do miestnosti vtrhol doktor. „Sú mŕtve musíme začať operovať.“ Pán Black si len potiahol z cigarety a prikývol na znak súhlasu. „Choďte a robte svoju prácu.“ Vyštekol na doktora a zohol hlavu k prázdnemu papieru. Vzal pero a začal krivým písmom písať svoj posledný list.

„Vo svojej funkcií som sklamal. Mal som chrániť ľudí a pomáhať im s ich trápením o čom som sa až do dnešných dní snažil. Avšak prišla ťažká autohavária mojich dcér a lekári im nedávali žiadne šance na vyliečenie. Jediné čo pomôže je vraj transplantácia. Snažil som sa, platil najlepšie kliniky no zohnať orgány pre dve ženy je priam nemožné. Už pre jedného je to takmer zázrak. A tak som sa uchýlil k tomu najhoršiemu. Zabiť niekoho len preto aby ľudia, ktorých milujem mohli žiť. Tento list je priznaním sa a zároveň ospravedlnením za moje činy. Našiel som dve mladé dievčatá, ktoré žili samé na okraji mesta nemali žiadnu rodinu a ich krvná skupina vyhovovala tej čo som potreboval. Vylákal som ich za účelom osobného stretnutia na dohodnuté miesto kde som zaplatil asi sto ľudom za komparz vo filme. Nie nemajú s tým naozaj nič. Oni len hrali svoje role a netušili, že pri nich sa práve odohráva únos. Dievčatá som omámil a vzal na neznáme miesto kde ich špecializovaný tím usmrtil podaním smrtiacej injekcie. Práve v týchto chvíľach sem priviezli moje dcéry, ťažko postihnuté autonehodou v umelom spánku. Tie dva obetné baránky im darujú všetky potrebné orgány aj keď šanca, že úplne vyzdravejú je mizivá. Prosím prepáčte mi zvrátenosť mojich činov a pokúste sa pochopiť. Boli to moje dcéry a aj keď ich viac neuvidím, milujem ich celým svojim srdcom a neviem si predstaviť život bez nich. Som ochotný ukončiť život niekoho len preto aby ten ich mohol pokračovať. Som jednoducho rodič. Podpísaný Artur Ronald Black.“

Minister otvoril zásuvku a vytiahol z nej pištoľ. Priložil si ju k hlave a vyronil posledné slzy. Lekári pripravovali dve mladé pacientky na zložitú operáciu. Dávali im vysoké šance pretože zohnať tak zdravé orgány z inej dopravnej nehody sa nestáva takmer nikdy. Začuli tlmení výstrel práve vo chvíli keď sa chystali začať. Nevenovali však tomu pozornosť. Pred nimi ležali dva životy ktoré bolo treba zachrániť.

Komentáre

Celkom 0 kometárov

  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?