Vitajte na feelfree !Blog o konzervách na tuniaky

Späť v škole

Publikované 22.09.2016 v 20:22 v kategórii O živote, prečítané: 66x

Postupom dňa a pri stretnutiach starých tvári sa moja ranná nevraživosť menila na celkom príjemný pocit z nastávajúceho večera. Cítil som sa, pravdupovediac ako doma. Preč od ruchu malého mesta v ktorom mám nasadené putá na rukách lebo všade sa niekto pozerá

 Kopa priateľov a ich milá nevedomosť o tom ako sa vlastne mám mi prišla celkom vhod. Po dvoch hodinách štebotania v neďalekom bare a páre pív sme si boli vypočuť prednášku z nemčiny na tému Traditionelle kleidung. Stačilo pár minút a ja som opäť len neveriacky krútil hlavou nad tým čo tu ešte robím a zvyšok prednášky som už len spontánne venoval starej ošúchanej lavici, ktorá niesla znaky po podobných zblúdilých dušiach a ich výtvarnom talente. Hlavou mi už dávno behali myšlienky ako stráviť večer čo najkrajšie. Svet patril len mne a ja som si tých pár minút života čo sa mi rozlieval v žilách chcel užiť.

Pri vstupe na internát ma privítal neprítomný a ľadový pohľad vrátničky zaspávajúcej na stoličke. Nezmenilo sa absolútne nič, izba je prázdna a zatuchnutá. Pohľad na tie dvesto rokov staré kvietkované tapety v oranžovej farbe mi vzal vietor z plachiet a tak utekám rovno na balkón. Kolobeh v hlave sa opäť rozbieha a ja začínam byť trošku vďačný za to, že si môžem vychutnávať pohľady z toho starého známeho miesta na centrum mesta kde pulzuje život. Všetci tí malí ľudia a ich prízemné problémy – a predsa pre nich tak životne dôležité. Strhávam sa z víru myšlienok a siahám do vnútorného vrecka bundy po cigarety. Stereotyp naučený tak dokonale až som zostal zaskočený keď som nejaké cigarety ani zapaľovač nenašiel. Takto je to správne prebehlo mi hlavou a ja som sa zavŕtal pohľadom na dôchodkyňu prechádzajúcu cez prechod priam slimačím tempom. „Kto vie koľko má rokov, čo všetko v svojom živote zažila a kde momentálne smeruje ?“ Básnické otázky ostávajú nezodpovedané a tak sa vrhám po pláne na večer.

„ Dnes si to musím užiť, nechať niektoré veci za sebou a zbaviť sa tej hlúpej vlastnosti fylozofovať nad tým, prečo dnes budem piť alkohol, prečo si zbalím ženskú – len tak na pobavenie a podobné úvahy, ktorým zbytočne venujem podstatnú časť svojho života. Potrebujem vedľa seba ženu aspoň dnes, aspoň na pár hodín. Posledné mesiace plné samoty a prázdna do mňa nahnali toľko odhodlania si len tak niekoho zbaliť ako dávno nie. Nechcem aby ste ma pochopili zle. Ženy sa okolo mňa vždy točili aj keď neviem úplne prečo. Mám však vlastnosť nepustiť ich k sebe bližšie, myslím psychicky, po telesnej stránke to až taký problém nie je. Ozaj mám dojem, že moje skryté ja pozná len jediná. Prečo teda po dlhej dobe neprevrátiť intrák hore nohami a užiť si trochu ?

Spolubývajúci doniesli dve bedne piva a s postupom času začali chodiť prvý priatelia ale aj neznáme a nesmelé krásavice rozhodnuté zabiť 5 rokov života na vysokej škole. Pár pív otvorilo zábavu a nespútanú konverzáciu o zážitkoch z leta, dovolenkách a kope ďalších vecí. Alkohol začal stúpať do hláv viac a viac a ja som potreboval vypustiť paru na vzduchu. Vzdialil som sa od ruchu izby s neskutočným nutkaním zapáliť si aspoň jednu jedinú cigaretu. Hrozba porušenia sľubu - nefajčiť, ktorý je tak banálny avšak pre mňa osobne tak dôležitý vyhrala a moje vnútro sa s pocitom uspokojenia a výhry nad vlastným telom koncentrovalo na svieži nočný vietor.

„Ahoj, môžem sa pridať ?“ Ženský hlas jemný ako zamat sa mi v hlave roztrieskal ako zvon. „Jasné.“ Rýchla odpoveď nenechala na seba dlho čakať. Dievča malo sexy kučeravé vlasy asi po zadok a tvár malého anjela. Stáli sme tam už dosť dlho, a točili o neskutočných hlúpostiach. Ona fajčila jednu od druhej a ja som len melancholicky odpíjal z piva a splachoval tak dlhé pracovné leto. Bola mladá, bystrá a plná sexuálnej energie, ktorá ma doslova spalovala. „ Si celkom milý a vtipný, páčiš sa mi.“ Venovala mi vetu aj s jemným pohladením po ruke. „Nie je ti zima? Dám ti bundu alebo vieš čo poď sem.“ Jemne som ju vzal k sebe do náručia a tak sme ďalej sledovali telo na telo mesiac.

Smiali sme sa na všetkom a alkohol v nás gradoval pocit prítulnosti jedného k druhému. Otočila sa a pozrela mi do očí. Rozsvietila sa mi kontrolka s presne nacvičeným scenárom čo sa bude ďalej diať aj tak som však ešte chvíľku váhal či to chcem spraviť. To dievča nemalo šajnu kto som ani čo vlastne robím. Vzal som si jej tvár do dlaní a jemne priložil pery k tým jej. Po dlhej dobe som pocítil trocha lásky avšak moje druhé ja už dávno pracovalo pomedzi horúce bozky na plné obrátky. Nepoznáš ani jej meno ty debil, sľúbil si si že toto už viac robiť nebudeš, zas ďalšia ohrdnutá ženská. Rozum odmietal spolupracovať telo však áno a nevedelo sa nabažiť. Morálna dilema, ktorú riešim prakticky neustále však dostala facku a zabalil som to s odôvodnením, že už nebudem pozerať na iných. Je čas posunúť sa o krok ďalej. Viem, viem – príde vám to neskutočné, nad koľkými vecami dokáže chlap popri bozkávaní ešte rozmýšľať. „Poď ku mne na izbu.“ Znela milá pozvánka rozkročenej náruče mladej slečny. „Prepáč, ale toto nepôjde.“ Vypustil som zo seba kľudným hlasom a úsmevom na tvári. Jemne som sa vymanil z jej objatia a odkráčal od nej preč.

Nie nie ... niesom homosexuál, len mám svoje pevné hranice, ktoré nezvyknem pre svoj pokojný spánok prekračovať. V izbe ma už čakala studená posteľ čakajúca koľko ľudí na nej nakoniec bude spať. Pohľad na hodiny ma vrátil naspäť do reality. „ Do riti“ vyliezlo zo mňa samovoľne. Veci som len nahádzal do kúta a prehodil cez nahé telo perinu. Zbalil som sa do klbka a chrbtom mi preletela husia koža z posledných minút. S čakaním ťažkej opice po preflámovanej noci som zaspával nakoniec sám – vnútorne uspokojený s tým, že som dokázal odolať nemožnému a hrdý sám na seba, že aj opitý som dokázal odolať pokušeniu zapáliť si. Pomaly sa možno naozaj dokážem sám formovať ako socha zo žuly a brúsiť tie horšie časti v niečo krajšie a oku lahodiacejšie.asd

Komentáre

Celkom 0 kometárov

  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?